Život Prešova
online
online
Otvorenie spodnej brány Spišského hradu by mestu pomohlo
06.11.2011 Levoča
Spišské Podhradie 5. novembra (TASR) – Prvá písomná zmienka o meste Spišské Podhradie, ktoré sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Spišského hradu, je z roku 1249. Najstaršie osídlenia na tomto území pochádzajú z 5. tisícročia pred Kristom, čo potvrdzujú archeologické nálezy z vrcholu kopca s nadmorskou výškou 634 m, najvyššieho bodu Spišského hradu. Spišské Podhradie bolo v 12. storočí predhradím Spišského hradu. V polovici 13. storočia sa už vyvinulo v samostatné, od hradu nezávislé mesto, ktoré celý stredovek prežívalo ako známe a prosperujúce. V súčasnosti tu žije vyše 3800 obyvateľov a mesto je ako súčasť okolia Spišského hradu zapísané v zozname UNESCO.
Spišský hrad sa teší veľkému záujmu verejnosti. Spodná brána v Spišskom Podhradí vedúca na hrad je však už dlhšie zatvorená. Jej otvorenie by podľa primátora Jozefa Baču turizmu v meste veľmi pomohlo. \"Z finančných dôvodov ju zatvorili a odvtedy sa nám nepodarilo zabezpečiť, aby turistov púšťali aj cez spodnú bránu. K nám do Podhradia príde do 10.000 turistov, no Spišský hrad navštívi ročne 180.000 ľudí, to je veľký nepomer,\" priblížil situáciu Bača.
Mesto už oslovilo Ministerstvo kultúry SR aj riaditeľku Slovenského národného múzea - Spišského múzea v Levoči, ktoré je správcom hradu. \"Odpoveďou bolo, že múzeu i ministerstvu by otvorenie brány prinieslo finančné straty. My predpokladáme, že Spišský hrad je taká atrakcia, že majú dostatok turistov len keď ľudia prechádzajú cez hlavnú bránu,\" konštatoval primátor. Ďalším problémom je podľa múzea aj fakt, že k dolnej bráne by bolo treba niekoho zamestnať.
\"To nie je až taký strašný problém, predtým to fungovalo. My sme skrz tú bránu investovali do vybudovania parkoviska, sociálnych zariadení, išlo tam takmer dva milióny korún na vtedajšie peniaze a tieto peniaze viac menej vyšli nazmar,\" zdôraznil Bača. Mesto ponúklo múzeu aj možnosť, že uhradí aj náklady na dvoch zamestnancov, ktorí by tam mali pracovať.
Spišské múzeum v Levoči však vidí problém v tom, že by bolo ťažké zabezpečiť štandardný komfort pracovníkov i návštevníkov na dolnej bráne hradu. \"Problém je v tom, že v týchto priestoroch nie je možnosť zavedenia vody, vybudovania toaliet, problémy s napojením na inžinierske siete a internet,\" vysvetľuje Dáša Uharčeková Pavúková zo Spišského múzea. Prevádzka bola vysoko nákladová a práve preto sa prevádzkovateľ rozhodol bránu v roku 2009 zatvoriť.
\"Ďalším problémom bol a je prístupový chodník, teda jeho neexistencia. Prístup je sčasti po chodníku, ale veľká časť je po trase, ktorá vedie cez pole, lúku, hlinu a blato, na čo sa návštevníci veľmi sťažovali. Vybudovanie prístupovej cesty nie je v kompetencii správcu hradu,\" podotkla Uharčeková Pavúková. Z druhej strany, od obce Žehra, vedie k hradu asfaltová cesta a je tam pre návštevníkov aj parkovisko. Múzeum preto nevidí dôvod otvárať dolnú bránu zo Spišského Podhradia.
\"V priebehu budúcej letnej turistickej sezóny nepočítame s otvorením dolnej vstupnej brány. Dôvody sú hlavne ekonomické a nedošlo k pokročeniu s odstránením uvedených nedostatkov,\" konštatovala Uharčeková Pavúková. V prípade možných zmien bude múzeum verejnosť včas informovať.
Spišský hrad sa teší veľkému záujmu verejnosti. Spodná brána v Spišskom Podhradí vedúca na hrad je však už dlhšie zatvorená. Jej otvorenie by podľa primátora Jozefa Baču turizmu v meste veľmi pomohlo. \"Z finančných dôvodov ju zatvorili a odvtedy sa nám nepodarilo zabezpečiť, aby turistov púšťali aj cez spodnú bránu. K nám do Podhradia príde do 10.000 turistov, no Spišský hrad navštívi ročne 180.000 ľudí, to je veľký nepomer,\" priblížil situáciu Bača.
Mesto už oslovilo Ministerstvo kultúry SR aj riaditeľku Slovenského národného múzea - Spišského múzea v Levoči, ktoré je správcom hradu. \"Odpoveďou bolo, že múzeu i ministerstvu by otvorenie brány prinieslo finančné straty. My predpokladáme, že Spišský hrad je taká atrakcia, že majú dostatok turistov len keď ľudia prechádzajú cez hlavnú bránu,\" konštatoval primátor. Ďalším problémom je podľa múzea aj fakt, že k dolnej bráne by bolo treba niekoho zamestnať.
\"To nie je až taký strašný problém, predtým to fungovalo. My sme skrz tú bránu investovali do vybudovania parkoviska, sociálnych zariadení, išlo tam takmer dva milióny korún na vtedajšie peniaze a tieto peniaze viac menej vyšli nazmar,\" zdôraznil Bača. Mesto ponúklo múzeu aj možnosť, že uhradí aj náklady na dvoch zamestnancov, ktorí by tam mali pracovať.
Spišské múzeum v Levoči však vidí problém v tom, že by bolo ťažké zabezpečiť štandardný komfort pracovníkov i návštevníkov na dolnej bráne hradu. \"Problém je v tom, že v týchto priestoroch nie je možnosť zavedenia vody, vybudovania toaliet, problémy s napojením na inžinierske siete a internet,\" vysvetľuje Dáša Uharčeková Pavúková zo Spišského múzea. Prevádzka bola vysoko nákladová a práve preto sa prevádzkovateľ rozhodol bránu v roku 2009 zatvoriť.
\"Ďalším problémom bol a je prístupový chodník, teda jeho neexistencia. Prístup je sčasti po chodníku, ale veľká časť je po trase, ktorá vedie cez pole, lúku, hlinu a blato, na čo sa návštevníci veľmi sťažovali. Vybudovanie prístupovej cesty nie je v kompetencii správcu hradu,\" podotkla Uharčeková Pavúková. Z druhej strany, od obce Žehra, vedie k hradu asfaltová cesta a je tam pre návštevníkov aj parkovisko. Múzeum preto nevidí dôvod otvárať dolnú bránu zo Spišského Podhradia.
\"V priebehu budúcej letnej turistickej sezóny nepočítame s otvorením dolnej vstupnej brány. Dôvody sú hlavne ekonomické a nedošlo k pokročeniu s odstránením uvedených nedostatkov,\" konštatovala Uharčeková Pavúková. V prípade možných zmien bude múzeum verejnosť včas informovať.
0
www.ZIVOTPO.sk
